Aj v domácnostiach, kde sa práca okolo domu a detí spravodlivo delí, má zvyčajne jeden z partnerov na starosti „myslenie za ostatných“ – vie, kde treba hľadať stratené veci, dokáže napísať nákupný zoznam a vymenovať, čo je práve v chladničke, pripravuje darčeky pre širšiu rodinu a dokonale odhadne, kedy je potrebné povysávať a kedy deti potrebujú nové topánky.
Psychická záťaž v domácnosti je definovaná ako práca zahŕňajúca manažovanie domácnosti a rodiny, ktorú zvyčajne vykonávajú ženy. Hovorí sa jej aj psychická práca, pretože nemusí označovať samotné vykonanie fyzickej práce, napríklad pranie alebo odvoz dieťaťa na oslavu jeho kamaráta, ale zahŕňa organizáciu, plánovanie a vyčerpáva pamäť. Partner sa z nej pohotovo ospravedlní tvrdením, že ak potrebuje žena pomoc, stačí povedať. Práve nutnosť neustáleho pripomínania a prosieb o pomoc robí z človeka manažéra celej domácnosti, ktorému v hlave beží nekonečný zoznam úloh, čo je potrebné urobiť alebo delegovať na iných, na čo nesmú ostatní členovia domácnosti zabudnúť a ako sa starať o zdravie a spokojnosť detí. V krátkosti ide o predvídanie potrieb všetkých členov rodiny, hľadanie spôsobov, ako tieto potreby uspokojiť, rozhodovanie a sledovanie toho, či ide všetko podľa plánu.
Neviditeľná práca
Tento druh práce je označovaný ako neviditeľný, pretože je vnímaný ako samozrejmosť. Ľuďom kradne čas a energiu aj napriek trendu spravodlivejšieho delenia domácich prác. Ženy si uvedomujú (alebo s láskou prehliadajú), že muži síce viac pomáhajú s umývaním riadu alebo s praním, ale ony sú naďalej zodpovedné za to, aby im povedali, kedy to majú urobiť, aby bol doma prací prášok, ktorý nedráždi detskú pokožku a rozhodujú o tom, kedy treba vyprať uteráky, utierky alebo detské oblečenie. Podľa výskumov venujúcich sa preťaženým matkám vedie táto práca k zníženej pohode – subjektívnej i v partnerskom vzťahu. Tento fenomén sa netýka iba manželských párov, ale aj akýchkoľvek iných ľudí žijúcich v spoločnej domácnosti, napríklad spolubývajúcich počas vysokoškolského štúdia. Ak jeden z dvojice hovorí: „Urobím, čo treba, stačí povedať,“ v skutočnosti hovorí: „Odmietam prevziať svoju polovicu zodpovednosti.“
Harmonickejšie riešenie
Ak má človek potrebné informácie, je už v tretine cesty. Zmena sa podarí, ak obaja partneri alebo spolubývajúci pochopia, v čom spočíva psychická záťaž vedenia domácnosti. Deľba domácich prác a starostlivosti o deti alebo o domácich miláčikov by mala byť dôslednejšia. Nestačí nejakú úlohu vykonať, je potrebné ju plánovať, delegovať, pravidelne opakovať, zapamätať si ju a dopĺňať zásoby vecí, ktoré sú na jej vykonanie potrebné. Ďalším krokom je vzájomná dôvera. Nechať niektoré úlohy v rukách človeka, ktorý ich doteraz nerobil, môže pôsobiť desivo. Je potrebné ovládnuť snahu kontrolovať ho a prijať, že niektoré veci budú vyzerať inak ako doteraz. Takáto zmena bude mať napokon pozitívny efekt.
