Milí čitatelia!

Takto pred rokom sme prvýkrát v našom časopise so značným zdesením skonštatovali, že život na našej planéte sa kvôli vírusu náhle zmenil. Výstižne to zobrazovala aj titulná strana veľkonočného vydania, na ktorej bolo zachytených viacero symbolov – od veľkonočného paškálu až po ostnatý drôt pred vstupom do kostola.

Prešiel rok. So smútkom v srdci konštatujeme, že náš náboženský život ešte stále živorí. Usilujeme sa síce žiť, ale akýsi náhradný spôsob prežívania viery. Zásadných základov sa však nechceme vzdať – sviatostí a aspoň vysielaných svätých omší. Žiada sa tu na tomto mieste vykríknuť – nám to nestačí! Tak, ako sa nedá plnohodnotne rozvíjať každý vzťah, kedy by sa obidve stránky stretávali len na obrazovke počítača. A tak sa usilujeme držať aspoň symbolov našej viery – modlitby posvätného ruženca, čítania Svätého písma, praktizovania skutkov duchovného a telesného milosrdenstva a iných.

Náboženské symboly sú dôležité.

V deň sviatku sv. Jozefa (19. marca 2021), symbolicky v roku sv. Jozefa, sme na nádvorí markušovského kostola nechali zrezať niekoľkoročnú vysokú, starú, rozkošatenú lipu.

Svetský symbol našej farnosti.

Viacerým z nás prišlo aj ľúto… Odpoveď na otázku „Prečo?“ dávajú zodpovední ľudia, ktorí potvrdili, že vo vnútri úplne spráchnivela. Chápeme to, no napriek tomu cítime akúsi nostalgiu. Dlhoročné symboly dokážu do určitej miery zviazať srdce. A pritom sú to „len“ materiálne veci. V živote to už tak býva – odporúča sa rozlúčiť so všetkým, čo je navonok pekné, no vo vnútri sa skrýva pomyselná hniloba.

Aj tento historický moment nám môže pripomenúť, aké dôležité je viazať svoje srdce na symboly, ktoré nám ponúkajú nielen krásnu formu, ale aj nenahraditeľný obsah. A tým je aj náš kostol. Majme nádej, že sa už čoskoro vrátime do našich kostolov. Je však dôležité, skrášľovať si aj kostolné nádvoria. Pohľad na krásu zušľachťuje človeka. Možno opäť nejakým symbolom, ktorý tu po nás ostane pre ďalšie generácie.

Požehnaný veľkonočný čas spolu s celou redakciou praje

Monika Hodnická, šéfredaktorka

O autorovi

Monika Hodnická

Monika Hodnická