Sv. Jozefa Boh vyvolil za ženícha Preblahoslavenej Panny Márie, za pestúna svojho jednorodeného Syna, za hlavu, živiteľa a strážcu Svätej Rodiny. Cirkev ho uctieva a vzýva aj ako svojho osobitného ochrancu a orodovníka u Boha. Kult sv. Jozefa, taký ako ho dnes poznáme, nebol hneď od počiatku, mal svoje dejiny, vyvíjal sa postupne.
O sv. Jozefovi vieme toho pomerne málo aj zo samotného Svätého písma. Aj z tohto dôvodu sa zvykne o ňom hovoriť ako o „skrytom“ a tiež „mlčiacom“ svätom. Na jeho príklade vidíme, že niekto môže byť veľkým svätým a pritom úplne neznámym pre svet. Dôležité je to, akí sme v očiach Božích.
O úcte sv. Jozefa v prvých storočiach Cirkvi nič nevieme. Asi najstaršia zmienka o tomto veľkom svätcovi sa nachádza u sv. Augustína, ktorý hovorí: „V nebi nie sú všetci rovnakým spôsobom svätými, nežiaria všetci tým istým svetlom. Žiara a veľkosť týchto hviezd raja závisia od toho, či sú viac alebo menej blízko k Slnku spravodlivosti, ktorým je Kristus a k Nepoškvrnenému mesiacu, ktorým je presvätá Panna Mária. Medzi všetkými hviezdami neba, medzi všetkými svätými raja nik nemôže byť bližšie k Ježišovi a Márii ako sv. Jozef, keďže on je pestúnom jedného a najčistejším ženíchom druhej. A práve na tejto dvojitej dôstojnosti, ktoré mu nebo priznáva, zakladá sa jeho prednosť a vyvýšenosť nad všetkých svätých a blažených duchov.“
Hoci bol stredovek taký pozorný na oslavu rôznych služobníkov Božích, sv. Jozefovi venoval iba okrajovú pozornosť. Až v 12. a 13. storočí, vďaka novozaloženým reholiam, sa začala šíriť jeho úcta vo väčšom rozsahu. Veľkými šíriteľmi úcty bol sv. Bernard, sv. František Assiský, po nich františkáni, dominikáni, karmelitáni a neskôr sv. Terézia z Avily. V roku 1400 pestún Ježišov ešte nemá svoj sviatok, uviedol ho až v 18. storočí pápež Urban VIII.
Veľký posun v úcte sv. Jozefa nastal 8. decembra 1870, keď ho pápež Pius IX. vyhlásil za ochrancu celej Katolíckej cirkvi. Jeho nástupca Lev XIII. povzbudzoval celý kresťanský ľud, aby sa dovolával ochrany tohto veľkého svätého. Pred svojím zvolením za pápeža, kým bol ešte arcibiskupom v Perugii, spolu s 267 biskupmi viacerých krajín sveta požiadal vtedajšieho pápeža, aby ustanovil a vyznačil nejaký osobitný kult pre sv. Jozefa, aký mu právom patrí ako otcovi – vychovávateľovi Ježišovmu.
Ďalší významný počin sa udial v roku 1909, keď pápež sv. Pius X. potvrdil svojou autoritou dekrét o Litániách k sv. Jozefovi. Podľa nového cirkevného zákonníka sa sviatok sv. Jozefa (19. marca) môže sláviť ako prikázaný sviatok podľa uváženia biskupských konferencií. U nás na Slovensku sa od 90. rokov minulého storočia už neslávi ako prikázaný.
Pápež Pius XII. v roku 1955 zaviedol v Cirkvi aj ďalší deň k úcte tohto svätca, a to spomienku na sv. Jozefa, robotníka na deň 1. mája. Túto spomienku považujú veriaci pracujúci na celom svete za svoj „sviatok práce“. V koncilovej konštitúcii Gaudium et spes (Radosť a nádej) sa okrem iného hovorí: „Človek stvorený na Boží obraz dostal príkaz podrobiť si zem so všetkým, čo v sebe zahrňuje, spravovať svet v spravodlivosti a svätosti a zamerať seba samého na Boha, uznávajúc ho za Stvoriteľa všetkých vecí, aby všetko bolo podriadené človekovi, a tak sa velebilo Božie meno všade na zemi. To platí aj o bežných každodenných prácach. Lebo mužovia a ženy, čo vyvíjajú svoju činnosť, aby zarobili na živobytie sebe a svojej rodine tak, že tým preukazujú primeranú službu aj spoločnosti, môžu právom hľadieť na svoju prácu ako na pokračovanie v diele Stvoriteľa, užitočnú pomoc svojim bratom a ako na svoj osobný príspevok k uskutočneniu Božieho plánu v dejinách.“
Úcta k sv. Jozefovi je aktuálna aj v tejto našej dobe a nestráca nič na svojom význame. V dobe fungovania rôznych masmédií a nadmerného hluku je sv. Jozef vzorom tichosti, v dobe nadmerného zhonu a uponáhľanosti je človekom modlitby, v dobe plytkého povrchného života je vzorom hlbokého života, v dobe neviazaných slobôd je vzorom poslušnosti, v dobe rozkladu rodín je príkladom otcovskej oddanosti a manželskej vernosti, v dobe, keď sa zdá, že cenu majú len materiálne hodnoty, on je človekom uznávajúcim pravé hodnoty. Nech je nám vo všetkých smeroch veľkým vzorom a patrónom.
