Sakrálne stavby sú predovšetkým duchovným stánkom veriacich ľudí. Často si však neuvedomujeme, že rovnako sú chrámami umenia. Umenie bolo odjakživa akýmsi komunikačným prostriedkom, ktorý sa okrem iných využíval aj pri oslave kultov svätých. Súdobá aristokracia si objednávala služby umelcov, aby im zveľaďovali ich šľachtické sídla, či zvečnili ich podobizne v podobe portrétov a v spolupráci s duchovenstvom okrem svojich súkromných zbierok zveľaďovali i cirkevné chrámy. Na ich výzdobe pracovali od najstarších čias vychýrení umelci.
Na Slovensku je množstvo sakrálnych objektov, ktorých bohato zdobené interiéry sú lákadlom aj pre mnohých zahraničných turistov. Nie je tomu inak ani na Spiši. Už v 90. rokoch minulého storočia na východnom Slovensku vznikol projekt s názvom Gotická cesta, ktorý predstavuje najvýznamnejšie historické lokality Spiša a Gemera. Do jej okruhu spadá aj obec Markušovce so svojimi svetskými aj sakrálnymi pamiatkami, Kostol sv. Michala Archanjela nevynímajúc. Aké nepoznané umelecké skvosty naša farnosť ešte ukrýva? Mnohé z nich sme si už v minulých rokoch postupne poodhalili, iné na to ešte len čakajú.
V nasledujúcom ročníku si v našich článkoch predstavíme zaujímavé perličky, ktoré máme možnosť dennodenne vídať počas svätých omší, ale aj tie, ktoré už v našej farnosti nevidíme, no napriek tomu sú dodnes nezameniteľným dôkazom sakrálnej umeleckej tvorby na Spiši, a teda dokladom tunajšieho umeleckého a kultúrneho diania.
Svoju pozornosť upriamime predovšetkým na 19. storočie, pretože fragmenty sakrálneho umenia z tých čias nachádzame roztrúsené aj v markušovskej farnosti. Toto obdobie je charakteristické búrlivým spoločensko-politickým dianím, no rovnako tak aj mnohorakosťou a často i protichodnosťou v umeleckej tvorbe. Azda aj preto je sakrálna tvorba z 19. storočia v spišských bohoslužobných objektoch pomerne málo preskúmaná. Spišské sakrálne diela z domácej produkcie, alebo dovážané z iných častí monarchie, sú zároveň príkladom toho, čo sa dialo v priestore stredoeurópskeho kresťanského výtvarného umenia.
Spiš bol v 19. storočí v oblasti umenia jedným z najpozoruhodnejších území nielen v rámci dnešného Slovenska, ale aj v celouhorskom meradle. Umelci zvučných mien tu nachádzali svojich mecénov, medzi ktorých patrili okrem cirkevných hodnostárov aj miestni šľachtici, a to najmä z titulu patronátneho práva nad kostolmi, ale ďalej i banské a podnikateľské cechy, či prostý ľud a vysťahovalci do Ameriky.
Dejinám umenia na Spiši sa venujú viacerí renomovaní odborníci z oblasti histórie umenia, ktorých pozornosti neušli ani Markušovce. Pokúsime sa preto zhrnúť a priblížiť ich vedecké poznatky.
Čakajú nás zvučné mená umelcov spájajúcich sa s našou farnosťou, medzi ktorých patria Jozef Czauczik či Jozef Lerch, ale vykročíme aj po dávnych stopách slávneho Raffaela, či o niekoľko storočí mladšieho Ludwiga von Löfftza.
