Keď archanjel Gabriel oznámil Márii, že sa má stať Matkou Božou, podľa opisu tejto udalosti svätým Lukášom, bola „zasnúbená mužovi menom Jozef.“ Mária a Jozef boli zosobášení, hoci v čase, keď sa Kristus počal, ešte spolu nežili. Mária si želala, aby sa Jozef dozvedel o jej tehotenstve a o jeho zázračnom pôvode, no cítila, že bude nesmierne zmätený. Jozef dozvediac sa, že nie je prirodzeným otcom dieťaťa, bol mysľou v stave smrteľného zmätku. Nechcel Máriu obviniť pred autoritami, ktoré by ju boli ukameňovali ako cudzoložnicu.

Evanjelista Matúš zdôrazňuje spravodlivosť svätého Jozefa, keď opisuje pochybnosť, ktorá ho mučila, keď sa ukázalo, že Mária počala. Jozef cítil a vedel, že Mária je v pravde a v plnosti lepšia než ktorákoľvek iná osoba, ktorú kedy poznal. Jozef sa modlil a Boh odpovedal na jeho vieru: „Zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ Jozef uvažoval o slovách anjela a zdalo sa, že je vždy viac a viac dôvodov na šťastie a radosť. Bol pripravený nasledovať svetlo Božej vôle.

Jozef, tak ako Abrahám pred ním, urobil to, čo bolo spravodlivé a správne. Jeho konanie bolo poháňané vnútornou dobrotou a vernosťou Božej vôli. Láska, ktorú Abrahám prechovával k svojmu Bohu, bola dokázaná jeho ochotou obetovať Izáka, a Boh ho odmenil tým, že ho urobil „otcom mnohých“. Abrahámov potomok, Jozef, bol odmenený ešte hojnejšie pre nesebeckosť a čistotu svojej lásky. Slovami anjela mu bolo povedané, že bude určitým spôsobom otcom Vykupiteľa a v dôsledku toho duchovným otcom, v omnoho hlbšom zmysle ako Abrahám, Božieho ľudu tu na zemi.

V Matúšovom a Lukášovom evanjeliu sa dozvedáme, že po návšteve mudrcov Herodes striehol na život dieťaťa a Jozefovi sa vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť.“ Jozef sa preukázal ako obetavý otec, bezpečne viedol rodinu do Egypta. Keď bol kráľ Herodes mŕtvy, anjel sa opäť zjavil Jozefovi ako hlave Svätej rodiny a povedal mu: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku a choď do izraelskej krajiny.“ A tak Jozef zobral svoju rodinu späť do Nazareta.

Svätý Lukáš, pri zaznamenaní obetovania Ježiša v chráme, píše: „A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša.“ Po Simeonovom proroctve rozprava pokračuje: „Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo.“ Keď Kristus išiel do chrámu vo veku dvanástich rokov, čítame: „Jeho rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. (…) A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali.“ Keď zistili, že chlapec sa stratil, Jozef a Mária ho tri dni hľadali, až ho našli v chráme. Pri tej príležitosti evanjelium zaznamenáva slová Márie Ježišovi: „Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“ Ježiš, ktorý „sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí“, musel im toto tajomstvo vyjaviť vo vhodnom čase. „Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ A pokračuje slovami: „Ale oni (jeho rodičia) nepochopili slovo, ktoré im hovoril.“

Vieme, že svätý Jozef bol tesárom, a je veľmi pravdepodobné, že svojho syna učil rovnakému remeslu. Hoci sa narodil z kráľovskej Dávidovej rodiny, bol človekom skromných pomerov a na živobytie svojej rodiny zarábal v pote svojej tváre. Svätá rodina nežila v prepychu, predsa o jej potreby bolo vďaka Jozefovej usilovnosti dostatočne postarané. Skôr, ako Kristus začal verejne ohlasovať radostnú zvesť záchrany ľudstva, svätý Jozef  naplnil svoje poslanie pestúna a zomiera v opatere a úteche milovaného Ježiša a Márie.

Sväté písmo hovorí o Jozefovi ako o človekovi špeciálne povolanom od Boha, aby vykonal osobitnú a znamenitú úlohu pre nášho Vykupiteľa a jeho matku. Jozefovo otcovstvo i Máriino materstvo boli dôsledkom Božieho plánu. Je preto dôležité, aby teológia v živej viere rozjímala o mieste tohto muža v histórii spásy i o úlohe, ktorú je povolaný vyplniť v živote Cirkvi. Po Márii je svätý Jozef tou najdôležitejšou osobnosťou medzi svätými.

Ruženec predstavuje rozjímavú modlitbu nad najdôležitejšími udalosťami súvisiacimi so životom, smrťou a zmŕtvychvstaním Božieho Syna, Ježiša Krista, ktorého matkou sa stala Panna Mária a pestúnom jej ženích, svätý Jozef. Pred sviatkom sv. Jozefa, 16. marca 2015, Konferencia biskupov Slovenska schválila doplnenie dvoch tajomstiev radostného ruženca o zmienku sv. Jozefa. Týmto doplnením hlbšie vnímame samotnú biblickú udalosť a spomíname si aj na sv. Jozefa: „(…) Ježiš, ktorého si Panna so svätým Jozefom v chráme obetovala; a (…) Ježiš, ktorého si Panna so svätým Jozefom v chráme našla.“

Zdroj: časopis Ruženec  5/2015

http://redemptoristi.kske.sk/CLANKY/0038%20Sv%20Jozef%20Griffin/0038_1_01_sv_jozef.htm

O autorovi

Avatar

Renáta Regecová

Autorka článkov a členka ružencového bratstva Markušovce.