Milé dievčatá a milí chlapci!

Nadviažme na tému z minulého čísla časopisu tým, že sa naučíme, čo znamenajú jednotlivé úkony a gestá, ktoré robíme počas svätej omše.

Svätej omše za zúčastňujeme predovšetkým duchovne. Tí, ktorí už boli na prvé sväté prijímanie, majú prísť na svätú omšu s čistým srdcom. Ak im niečo bráni byť v milosti posväcujúcej, majú možnosť sa pred omšou vyspovedať. Okrem toho, vyjadrujeme svoj vzťah k Bohu nielen slovami, ale aj svojím postojom. V liturgii má všetko svoj význam. Gestá a úkony sa riadia pravidlami zhrnutými vo všeobecných smerniciach, ktoré obsahuje každá liturgická kniha.

POKĽAKNUTIE –  Je to vzdanie úcty Pánovi. Keď prichádzame do kostola, pokľaknutím pozdravíme Pána Ježiša vo Svätostánku. Pokľakneme na pravé koleno, nepredkláňame sa. Ruky ostávajú zopäté (prípadne pravá je na hrudi – srdci a ľavá je spustená pozdĺž tela) a neopierajú sa ani o kolená, ani o zem. Nikdy nepokľakneme za chôdze. Keď pokľakneme spoločne, potom sa snažíme naraz.

KĽAČANIE – Vyjadrujeme ním pokoru. Je prejavom klaňania sa Pánu Bohu. Boh je väčší ako my. Kľačíme vzpriamene a ticho, neotáčame hlavou, ruky zostávajú zopäté na srdci, päty sú spolu. Nesedíme na pätách.

POKLONA – Znamená vzdanie úcty. Poklonou zdravíme oltár ako najdôležitejšie miesto v kostole, ktoré kňaz do­konca uctieva bozkom. Telo zostáva rovné, skláňa sa len hlava a trochu ramená. Poklonu robíme pomaly a úctivo.

SEDENIE – Keď sedíme v kostole, znamená to, že sa nikam neponáhľame, ale máme čas pre Ježiša a chceme ho v pokoji počúvať. Nepredkláňame sa, nenakláňame hlavu dopredu, chrbát zostáva rovný. Nohy nenaťahujeme pred seba, ani ich nedávame pod lavicu, kolená a špičky zostávajú vedľa seba. Ruky máme položené na kolenách.

STÁTIE – Je to symbol pripravenosti, bdelosti. Kto stojí, nespí, ale je pripravený vydať sa na cestu, alebo urobiť nejakú úlohu. Státím vyjadrujeme aj úctu voči tomu, s kým hovoríme. Státie v kostole znamená nielen pripravenosť počúvať, ale aj urobiť to, čo chce Boh. Stojíme rovno, vzpriamene, neopierame sa o stenu alebo o lavicu. Päty sú spolu.

PODÁVANIE RUKY – Týmto gestom sa vyjadruje odpustenie, priateľstvo, jednota. Pri svätej omši si podávame ruky pred svätým prijí­maním po slovách: „Dajte si znak pokoja!“ Podávame si pravú ruku. Najprv podá ruku kňaz najbližším miništrantom. Pri podávaní ruky sa pozeráme rovno do očí. (Ten, kto podáva ruku, hovorí: „Pokoj s tebou.“ Druhý odpovedá: „I s duchom tvojím.“) Vieme, že počas pandémie bol z hygienických dôvodov úkon podávania rúk nahradený jemným úklonom k okolo stojacim.

ZLOŽENÉ RUKY – Znamenajú ochotu slúžiť. Nedávame si ich za chrbát, ani nám nevisia voľne popri tele. Ak držíme zložené ruky na srdci, dávame tým najavo, že sa modlíme nie­len ústami, ale aj srdcom. Dlane sú zložené k sebe, prsty smerujú hore, pravý palec je na ľavom. Takto zložené ruky vyjadrujú, že modlitba má stúpať hore k Bohu, ktorý je naším Pánom.

ROZOPÄTÉ RUKY KŇAZA – Pri modlitbe všetkým pripomínajú, že Boh nás pozýva k sebe. Keď máme niekoho radi a chceme mu ísť naproti, natiahneme k nemu ruky. Tiež nám pripomínajú ruky Pána Ježiša na kríži – ak chceme byť podobní Pánovi, máme byť ochotní pre neho niečo obetovať.

CHÔDZA – Pri oltári vyjadruje radosť a priprave­nosť k službe. Teda nie „zmätok na bojisku“. K oltáru nepatrí ani „poklus“, ani „ťahanie nôh“. Pri skupinovej chôdzi sa snažíme udržať rad a rovnaké rozostupy. Zopäté ruky držíme v rovnakej výške.

ZNAMENIE KRÍŽA – Pripomína nám, že Pán Ježiš z lásky k nám zomrel na kríži a že my pre neho dokážeme tiež niečo obetovať. Zobrať na seba každodenné kríže.

Veľký kríž – Robíme ho na začiatku a na konci svätej omše, na začiatku a na konci modlitby. Ľavá ruka je položená vo výške žalúdka a pravou rukou (prsty sú spolu) sa dotýkame na čele, na srdci, na ľavom a potom na pravom ramene.

Malý kríž – Robíme ho pri svätej omši pred evanjeliom tak, že ľavá ruka je položená vo výške žalúdka a palcom pravej ruky (prsty sú spolu) robíme krížik:

na čele – symbol, že o slovách Pána Ježiša budeme rozmýšľať;

na ústach – vyjadruje, že o slovách Pána Ježiša budeme hovoriť;

na srdci – znamená, že slová Pána Ježiša chceme uchovávať v srdci.

Znamenie kríža konáme vždy s úctou a pokojne. Máme si pritom uvedomiť, čo robíme.

ÚSTA – Radostne a ochotne sa zapájajú pri odpovediach i speve. Kto si mrmle, alebo kto mlčí, určite nemá na mysli službu Pánovi. Kto dokáže hovoriť jasne, zreteľne a správne, dáva najavo, že berie svoju službu vážne. Zúčastňuje sa na nej naplno.

 

Spracované podľa: http://www.oscadnica.fara.sk/

O autorovi

Adriana Lazorová

Adriana Lazorová