Milé dievčatá a milí chlapci!
Nadviažme na tému z minulého čísla časopisu tým, že sa naučíme, čo znamenajú jednotlivé úkony a gestá, ktoré robíme počas svätej omše.
Svätej omše za zúčastňujeme predovšetkým duchovne. Tí, ktorí už boli na prvé sväté prijímanie, majú prísť na svätú omšu s čistým srdcom. Ak im niečo bráni byť v milosti posväcujúcej, majú možnosť sa pred omšou vyspovedať. Okrem toho, vyjadrujeme svoj vzťah k Bohu nielen slovami, ale aj svojím postojom. V liturgii má všetko svoj význam. Gestá a úkony sa riadia pravidlami zhrnutými vo všeobecných smerniciach, ktoré obsahuje každá liturgická kniha.
POKĽAKNUTIE – Je to vzdanie úcty Pánovi. Keď prichádzame do kostola, pokľaknutím pozdravíme Pána Ježiša vo Svätostánku. Pokľakneme na pravé koleno, nepredkláňame sa. Ruky ostávajú zopäté (prípadne pravá je na hrudi – srdci a ľavá je spustená pozdĺž tela) a neopierajú sa ani o kolená, ani o zem. Nikdy nepokľakneme za chôdze. Keď pokľakneme spoločne, potom sa snažíme naraz.
KĽAČANIE – Vyjadrujeme ním pokoru. Je prejavom klaňania sa Pánu Bohu. Boh je väčší ako my. Kľačíme vzpriamene a ticho, neotáčame hlavou, ruky zostávajú zopäté na srdci, päty sú spolu. Nesedíme na pätách.
POKLONA – Znamená vzdanie úcty. Poklonou zdravíme oltár ako najdôležitejšie miesto v kostole, ktoré kňaz dokonca uctieva bozkom. Telo zostáva rovné, skláňa sa len hlava a trochu ramená. Poklonu robíme pomaly a úctivo.
SEDENIE – Keď sedíme v kostole, znamená to, že sa nikam neponáhľame, ale máme čas pre Ježiša a chceme ho v pokoji počúvať. Nepredkláňame sa, nenakláňame hlavu dopredu, chrbát zostáva rovný. Nohy nenaťahujeme pred seba, ani ich nedávame pod lavicu, kolená a špičky zostávajú vedľa seba. Ruky máme položené na kolenách.
STÁTIE – Je to symbol pripravenosti, bdelosti. Kto stojí, nespí, ale je pripravený vydať sa na cestu, alebo urobiť nejakú úlohu. Státím vyjadrujeme aj úctu voči tomu, s kým hovoríme. Státie v kostole znamená nielen pripravenosť počúvať, ale aj urobiť to, čo chce Boh. Stojíme rovno, vzpriamene, neopierame sa o stenu alebo o lavicu. Päty sú spolu.
PODÁVANIE RUKY – Týmto gestom sa vyjadruje odpustenie, priateľstvo, jednota. Pri svätej omši si podávame ruky pred svätým prijímaním po slovách: „Dajte si znak pokoja!“ Podávame si pravú ruku. Najprv podá ruku kňaz najbližším miništrantom. Pri podávaní ruky sa pozeráme rovno do očí. (Ten, kto podáva ruku, hovorí: „Pokoj s tebou.“ Druhý odpovedá: „I s duchom tvojím.“) Vieme, že počas pandémie bol z hygienických dôvodov úkon podávania rúk nahradený jemným úklonom k okolo stojacim.
ZLOŽENÉ RUKY – Znamenajú ochotu slúžiť. Nedávame si ich za chrbát, ani nám nevisia voľne popri tele. Ak držíme zložené ruky na srdci, dávame tým najavo, že sa modlíme nielen ústami, ale aj srdcom. Dlane sú zložené k sebe, prsty smerujú hore, pravý palec je na ľavom. Takto zložené ruky vyjadrujú, že modlitba má stúpať hore k Bohu, ktorý je naším Pánom.
ROZOPÄTÉ RUKY KŇAZA – Pri modlitbe všetkým pripomínajú, že Boh nás pozýva k sebe. Keď máme niekoho radi a chceme mu ísť naproti, natiahneme k nemu ruky. Tiež nám pripomínajú ruky Pána Ježiša na kríži – ak chceme byť podobní Pánovi, máme byť ochotní pre neho niečo obetovať.
CHÔDZA – Pri oltári vyjadruje radosť a pripravenosť k službe. Teda nie „zmätok na bojisku“. K oltáru nepatrí ani „poklus“, ani „ťahanie nôh“. Pri skupinovej chôdzi sa snažíme udržať rad a rovnaké rozostupy. Zopäté ruky držíme v rovnakej výške.
ZNAMENIE KRÍŽA – Pripomína nám, že Pán Ježiš z lásky k nám zomrel na kríži a že my pre neho dokážeme tiež niečo obetovať. Zobrať na seba každodenné kríže.
Veľký kríž – Robíme ho na začiatku a na konci svätej omše, na začiatku a na konci modlitby. Ľavá ruka je položená vo výške žalúdka a pravou rukou (prsty sú spolu) sa dotýkame na čele, na srdci, na ľavom a potom na pravom ramene.
Malý kríž – Robíme ho pri svätej omši pred evanjeliom tak, že ľavá ruka je položená vo výške žalúdka a palcom pravej ruky (prsty sú spolu) robíme krížik:
na čele – symbol, že o slovách Pána Ježiša budeme rozmýšľať;
na ústach – vyjadruje, že o slovách Pána Ježiša budeme hovoriť;
na srdci – znamená, že slová Pána Ježiša chceme uchovávať v srdci.
Znamenie kríža konáme vždy s úctou a pokojne. Máme si pritom uvedomiť, čo robíme.
ÚSTA – Radostne a ochotne sa zapájajú pri odpovediach i speve. Kto si mrmle, alebo kto mlčí, určite nemá na mysli službu Pánovi. Kto dokáže hovoriť jasne, zreteľne a správne, dáva najavo, že berie svoju službu vážne. Zúčastňuje sa na nej naplno.
Spracované podľa: http://www.oscadnica.fara.sk/
